Probiotika a mentálne zdravie
V posledných rokoch sa pohľad na význam zdrvaia tráviaceho systému, najmä čriev, zásadné mení a naberá na dôležitosti. Väčšina z nás už určite počula o probiotikách, živých mikroorganizmoch, ktoré môžu byť prospešné pre telo a črevný mikrobióm , a ich potenciálne pozitívnych účinkoch na zdravie tráviaceho traktu. Zdravotné prínosy probiotík však môžu presahovať fyzickú stránku. Existujú dôkazy o súvislosti medzi nerovnováhou organizmov, ktoré tvoria črevnú mikroflóru (črevná dysbióza), a viacerými duševnými ochoreniami vrátane úzkosti a depresie.
Problémy s duševným zdravím v súčasnosti postihujú ešte vyššie množstvo populácie a to z dôvodu pandémie COVID-19. Napríklad v UK to vychádza na každého šiesteho obyvateľa. Vzhľadom na to, že problémy s duševným zdravím sú na historicky najvyššej úrovni, objavujú sa nové prístupy bez využitia liekov k potenciálnej liečbe týchto stavov. Niektoré z týchto metód zahŕňajú cvičenie, reguláciu srdcovej frekvencie a "psychobiotiká".
Čo sú to psychobiotiká?
Termín "psychobiotiká" používajú odborníci, ktorí skúmajú probiotiká alebo ich využitie je práve v oblasti zlepšenia duševného zdravia. Pojem psychobiotikum je definovaný ako "živý organizmus, ktorý po požití v primeranom množstve prináša zdravotný prospech pacientom trpiacim psychiatrickými ochoreniami". Predpokladá sa, že tieto probiotické baktérie majú priaznivý vplyv na duševné zdravie a náladu niekoľkými rôznymi spôsobmi.
Podľa Harvard Medical School sa psychobiotiká podieľajú na:
produkcii neurochemických látok, ako je serotonín (hormón šťastia) a kyselina gama-aminomaslová (GABA) (hormón uvoľnenia), ktoré modulujú našu náladu
aktiváciu nervových dráh medzi črevom a mozgom
obmedzenie produkcie zápalových cytokínov (bunkových signálnych molekúl), čím sa znižuje zápal v tele a mozgu
zlepšenie celkového stavu výživy
zníženie množstva patogénnych (zlých) baktérií v črevách, ktoré môžu spôsobiť množstvo rôznych zdravotných problémov vo zvyšku tela
Probiotické potraviny konzumované za účelom zlepšenia duševného zdravia sa tiež považujú za psychobiotiká. Patria sem fermentované potraviny, ako sú fermentované jogurty (kefír), kombucha, kyslá kapusta a kimči. Keďže sú však tieto potraviny plné iných prospešných živín, je ťažké izolovať konkrétne bakteriálne kmene a identifikovať ich účinky na organizmus. Napríklad antioxidanty a vláknina sa spájajú s priaznivým vplyvom na duševné zdravie a často sa nachádzajú v probiotických potravinách.
Psychobiologický výskum
V súčasnosti sa objavujú štúdie zamerané na konkrétne probiotické kmene a ich vplyv na duševné zdravie. V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii, ktorú viedol Dr. Philip Burnet na Oxfordskej univerzite, skúmali práve otázku, či probiotiká môžu pomôcť pri nálade. Do štúdie bolo zaradených 70 ľudí, ktorí trpeli buď nízkou náladou, únavou, nedostatkom radosti a/alebo smútkom. Boli rozdelení do dvoch rovnakých skupín a jedna skupina dostávala 14 kmeňov probiotík počas 4 týždňov, zatiaľ čo druhá skupina dostávala placebo. Účastníci boli požiadaní, aby sledovali svoju náladu a príznaky počas celého obdobia štúdie.
Na konci 4 týždňov 50 % účastníkov probiotickej skupiny zaznamenalo zlepšenie nálady a koncentrácie, zatiaľ čo v skupine s placebom to bolo len 20 %. Okrem toho sa v rámci štúdie analyzovali aj hladiny kortizolu v slinách každého účastníka na začiatku štúdie a potom opäť po 4 týždňoch. Kortizol je hormón nadobličiek, ktorý sa tvorí ako reakcia na stres. Na konci štúdie výsledky ukázali jasné zníženie hladiny kortizolu v probiotickej skupine. V skupine s placebom nebolo zaznamenané žiadne zníženie.
Ako probiotiká prospievajú nálade?
Črevný mikrobióm môže ovplyvňovať mozog priamo prostredníctvom blúdivého nervu, ktorý prechádza z mozgového kmeňa do čriev. Toto je známe ako osa črevo-mozog. Keď sme v strese a úzkosti, náš mozog vysiela signály do čriev, aby nám oznámil, že sme v strese. Tým sa zapína sympatický ("bojuj alebo utekaj") nervový systém a môže sa zvýšiť citlivosť čriev, čo sa nazýva viscerálna precitlivenosť. Podobne je to však aj v prípade nerovnováhy dobrých a zlých baktérií v črevách (črevná dysbióza), ktoré vysielajú signály do mozgu a môžu ovplyvniť našu náladu, čím sa stávame náchylnejšími na zlé nálady a depresie.
Nie všetky probiotiká sú však rovnaké, a preto majú rovnaký účinok. Niektoré kmene probiotických baktérií boli klinicky skúmané a preukázalo sa, že majú pozitívny vplyv na našu náladu, ale nie všetky kmene majú túto schopnosť. Preto je dôležité vyberať kmene, ktoré majú kvalitné dôkazy podporujúce ich použitie na konkrétne zdravotné problémy. Napríklad kmene ako Lactobacillus acidophilus Rosell-52 a Bifidobacterium longum Rosell-175 boli klinicky skúmané a ukázalo sa, že pomáhajú proti stresu a nízkej nálade.
Takéto štúdie majú množstvo obmedzení a probiotiká by sa nemali považovať za rýchle riešenie na zlepšenie duševného zdravia. V mnohých štúdiách sa napríklad skúmajú viaceré psychofyziologické premenné a existujú problémy s placebo efektom probiotík. Vzhľadom na to sa zdá, že psychobiotiká ponúkajú vzrušujúcu novú cestu výskumu duševného zdravia.
Zdroje:
Mental Health Taskforce NE. The Five Year Forward View for Mental Health. 2016 [cited 2022 Aug 10]; Available from: england.nhs.uk
https://www.kff.org/coronavirus-covid-19/issue-brief/the-implications-of-covid-19-for-mental-health-and-substance-use/
Fermented foods, microbiota, and mental health: ancient practice meets nutritional psychiatry’ Eva M. Selhub. Journal of Physiological Anthropology, 2014.
Baião, R., Capitão, L., Higgins, C., Browning, M., Harmer, C., & Burnet, P. (2022). Multispecies probiotic administration reduces emotional salience and improves mood in subjects with moderate depression: A randomised, double-blind, placebo-controlled study. Psychological Medicine, 1-11. doi:10.1017/S003329172100550X
Messaoudi M. et al., (2011), ‘Assessment of psychotropic-like properties of a probiotic formulation (Lactobacillus helveticus R0052 and Bifidobacterium longum R0175) in rats and human subjects’. British Journal of Nutrition, 105(5):755.